Hokejový turnaj 6.ročníka v Belehrade FOTO+VIDEO

 

V termíne od 8. 12. – 10. 12. 2017 sme sa zúčastnili medzinárodného turnaja kategórie U12 v Srbskom Belehrade, za účasti tímov Crvena Zvezda Belehrad, Partizán Belehrad,

Mladosť Záhreb, NSA Sofia, Jesenice a MHK Humenné. Turnaj bol skutočne dobre zorganizovaný, srbskí bratia sa o nás postarali ako o svojich, hlavne manažér mládeže Crvenej Zvezdy Jovica Rus. Verím, že my im to čoskoro oplatíme rovnakou mincou. Hneď po príchode sme navštívili futbalový štadión Marakana, kde sa nachádza aj sieň slávy, počas voľna sa deti vyšaleli v aquaparku, ktorý bol prepojený s hotelom, takže nebolo to len o hokeji, ale aj o zábave.  A teraz k turnaju. Hoci sme skončili na poslednom šiestom mieste som ja aj s kolegom na naše deti maximálne hrdý. Jediný zápas, ktorý nám absolútne nevyšiel bol  zápas s Mladosťou Záhreb, ktorý sme prehrali 12:3. V ďalších zápasoch nám chýbalo možno aj trošku šťastia, lebo sme ich prehrali o gól s Jesenicami 4:3, s Crvenou Zvedzou 2:1 a s NSA Sofia 1:0 no a Partizán Belehrad sme porazili 4:3 po samostatných nájazdoch. Keby sme zvládli ešte jeden zápas boli by sme hrali zápas o tretie miesto, ale úprimne či tretí, či štvrtý, alebo šiesty po turnaji som ostal hrdý na naše deti. A teraz prejdeme ku najdôležitejšiemu, keď mi prvý krát zavolal manažér klubu Crvenej Zvezdy, či neprídeme ku ním na turnaj na chvíľu som aj zaváhal, ale po krátkom rozhovore som mu povedal, že prídeme. Hlavne kvôli deťom. Za tie roky si už zažili svoje a takáto odmena ich ešte viac naštartuje do ďalšej práce. Sadli sme si s vedením a prezident klubu pán Šmida povedal, že je jednoznačne za a nemáme nad čím rozmýšľať. A deti nám to vrátili tým najlepším spôsobom. V každom zápase nechali na ľade to najdôležitejšie – hokejové srdce. Aj preto o to viac mrzelo aj nás keď sme po poslednom zápase prišli do šatne a videli sme tie uslzené detské tváričky, ktoré chceli tak veľmi vyhrať a hrať ešte zápas o tretie miesto. Na jednej strane slzy smútku, na druhej ukážka toho, že neprišli len na výlet, ale chceli ukázať a aj ukázali, že hokej hrať vedia. Keď si zoberieme, že za tento týždeň odohrali za šesť dní, šesť kvalitných zápasov a v predošlých sezónach  možno okolo pätnásť, tak bola radosť na nich pozerať ako makali do poslednej sekundy posledného zápasu. No a teraz druhá polovica našej výpravy –  rodičia. Všade sa hovorí o problematike rodičov, ale ja som rád, že nášho mužstva sa to nedotýka. Rodičia každý jeden zápas povzbudzovali svoje ratolesti od začiatku do konca každého zápasu a aj tréneri ostatných mužstiev sa nás pýtali, či sme doniesli celý sektor fanúšikov z Humenného. J Oni na tribúne a deti na ľade si dokázali behom jedného dňa získať ľudí na turnaji natoľko, že počas ďalšieho zápasu aj rodičia a hráči z ostatných tímov a rovnako kričali Humenné. Žiadne kecanie nám do roboty z ich strany, prečo hrá viac ten a nie ten, ale pravá radosť zo svojich detí a ich povzbudzovanie. Preto som šťastný, že som súčasťou tohto celého kolektívu, ktorí aj teraz na turnaji ukázal, že ťahá za jeden povraz. Preto umiestnenie ide bokom. Možno si niekto povie hlupák, tak na čo ste tam šli. Lenže tu sa nehrá o body, výplaty, prémie. Pri deťoch sa hrá o jediné – o ich nefalšovanú detskú radosť z toho čo robia!! A tá nebola len počas turnaja tá bola už mesiac predtým ako sa to dozvedeli, že ideme do Belehradu a spomienky im ostanú navždy. Aj preto hneď cestou domov už boli otázky pán tréner kedy tu, alebo niekde inde pôjdeme zas na nejaký ďalší turnaj. Na to je jediná odpoveď – už čoskoro, lebo toto je jediná cesta ako sa čo najviac vyhrajú a získajú potrebné sebavedomie, lebo ako sa hovorí žiadny tréning nedá nikdy toľko hráčovi/ hráčke ako zápas. A tam už je potom najdôležitejšia len jediná vec, aby sa deti každé striedanie na ľade hrali, lebo sú to stále len deti a tie sa musia hrať, aby ich to čo najviac bavilo a keď ich to bude baviť prídu aj výsledky len treba trpezlivosť a potom tí malí krpci čo im my dáme raz, nám oni dva krát vrátia.

Na záver by som sa chcel poďakovať hlavne nášmu klubu MHK Humenné, že nám najväčšou mierou pomohli zúčastniť sa na tomto turnaji. A samozrejme aj ďalším, ktorí prispeli či už viac, alebo menej každý potešil a pomohol. Takže ešte raz by sme sa chceli

poďakovať : D. D. doprave, Jarkopu, Milanovi Zajacovi, Róbertovi Vargovi,  Bufetu u Feďa, Feďo Kebabu, Mäsiareňi Rebej a Rebejová a Nach Hause – Peter Aust. Ešte raz ďakujeme!

 

Milan Mach

Tréner U12 MHK Humenné

Video

Fotogaléria