MARIÁN SCHWARZBACHER OSLÁVIL 60. NARODENINY

Humenský hokej nezradil, ani keď bolo ťažko

Narodil sa 25. septembra 1958 v Košiciach, už ako dvojročný sa stal Prešovčanom, keď mal 21, prišiel do Humenného a v meste pod Vihorlatom žije dodnes. Má rodinu, s manželkou Evou vychoval dvoch synov, Romana a Dominika. Láska k najbližším je prvoradá, ale hneď za ňou nasleduje hokej. V ére činnosti štyroch klubov: Chemkostav Humenné, Športklub Humenné, Domex Humenné a HKM Humenné pôsobil ako hráč, v poslednom prípade aj ako tréner. Telom i dušou hokejista, ktorý má tiež rád tenis i futbal. Marián SCHWARZBACHER…
Nie ste humenským rodákom, ale mnohí vás za Humenčana považujú, veď tu žijete takmer štyridsať rokov. Akým spôsobom nasmeroval osud vaše kroky? – „V roku 1980 prišiel do Prešova pán Duhoň, výkonný riaditeľ Chemkostavu, zverbovať niekoľkých hokejistov, aby pozdvihol úroveň tohto športu v Humennom. Vtedy sme prišli piati – brankár Trojanovič, hráči Kandráč, Jakubčo, Holomaň a ja, neskôr prešovskú pomoc doplnili Štofa i Lelák. Druhou vetvou, ktorá po troch mesiacoch, polroku až roku vystužila humenský káder, boli vojaci z miestnych kasární: Jano Kapustík, Ľubo Zapletal, Jozef Krištof, už nebohý Gusto Lorinc. Vytvorili sme super partiu, charakterovo i kamarátsky pevnú, domáci, Prešovčania, vojaci – všetci sme boli Humenčania, napokon z nás cudzích sa tu niektorí usadili natrvalo. A hokej sa úrovňou pozdvihol. Hrali sme pod otvoreným nebom, v hustom snežení i silnom mraze nás povzbudzovalo aj dveapol či tritisíc divákov. Na vtedajšiu atmosféru sa nedá zabudnúť, poznali nás v Humennom i celom okrese. Cieľom bolo z krajských majstrovstiev postúpiť do prvej celoslovenskej ligy. Káder naberal na kvalite, prichádzali ďalší hokejisti, tréneri, stavebný podnik Chemkostav disponoval možnosťou nás bez problémov zamestnať tak, že sme mali priam profesionálne podmienky. Trénovať sme totiž mohli dopoludnia i podvečer,“ ozrejmil na úvod Marián Schwarzbacher.